Znie to ako nezmysel? Možno áno … Ale s trochou nadsázky je to pravda. Pravdou však je, že za svoje problémy a svoj zdravotný stav si vo väčšine prípadov môžeme sami…
Naše telo je stále vystavené množstvu biologických a environmentálnych faktorov – strava, znečistenie, UV žiarenie, ionizujúce žiarenie, lieky, pesticídy atď. S týmito „stresormi“ sa musíme nejakým spôsobom vysporiadať, aby sme zostali zdraví a produktívni.
V posledných desaťročiach prudko vzrástol počet chronických ochorení, ktoré sa pripisujú nezdravému životnému štýlu. Hlavnú úlohu pri vzniku a rozvoji týchto ochorení zohráva OXIDAČNÝ STRES – nerovnováha v našom tele na bunkovej úrovni, ktorá má však ďalekosiahle dôsledky na naše zdravie!
Prečo sa máme trápiť nejakým oxidačným stresom?
Pretože naše telo je jediné miesto, kde MUSÍME žiť. Možno Vám nezáleží na dlhovekosti či kráse. Zdravie a dobrá kondícia sú však nevyhnutným predpokladom, aby sme mohli žiť život podľa svojich predstáv a plnohodnotne, nech už sú naše hodnoty akékoľvek…
Pojem oxidačný stres väčšine z nás asi nič nehovorí. Dáva sa však do súvisu s množstvom závažných chorôb, ktoré negatívne ovplyvňujú kvalitu nášho života, napr:
Človek je tvor „aeróbny“, t.j. dýcha kyslík a kyslík sa zúčastňuje mnohých chemických reakcií v našom tele. Jednoducho – kyslík potrebujeme k prežitiu. Vedeli ste však, že práve proces dýchania na bunkovej úrovni vytvára často spomínané VOĽNÉ RADIKÁLY alebo dokonca PEROXID VODÍKA? Voľné radikály poznajú najmä ženy, ktoré trápi starnutie pleti …
Voľné radikály, peroxid vodíka a iné príbuzné molekuly sú tzv. reaktívne formy kyslíka (v ďalšom texte označované ako „REAKTÍVNY KYSLÍK„). Molekuly reaktívneho kyslíka sú vo svojej chemickej podstate nestabilné, a preto „agresívne“. Okamžite napádajú (oxidujú) molekuly vo svojom okolí, čím ich menia, poškodzujú a tieto molekuly následne nemôžu v našom organizme plniť svoju funkciu. Môžu tak vznikať až reťazové reakcie, t.j. zmeny sa šíria ako domino efekt.
Voľné radikály spôsobujú poškodenie základných bunkových biomolekúl – nukleových kyselín, lipidov, proteínov, nenasýtených mastných kyselín a polysacharidov. Tieto molekuly následne nemôžu plniť svoje funkcie, čo vedie k poškodzovaniu bunkových funkcií, bunkových štruktúr, tkanív, orgánov… Tieto zmeny sú príčinou starnutia a vzniku rôznych chorôb, vrátane rakoviny.
Možno to bude znieť prekvapivo, ale voľné radikály sú v našom tele potrebné. Zapájajú sa totiž do rôznych bunkových procesov. Reaktívne formy kyslíka majú svoju úlohu napr. pri týchto procesoch:
Keďže naše telo voľné radikály potrebuje a súčasne pôsobia deštrukčne, bunky majú dômyselný regulačný systém, označovaný ako ANTI-OXIDANTY. Tieto anti-oxidanty udržiavajú množstvo voľných radikálov a všeobecne reaktívneho kyslíka na požadovanej nízkej úrovni.
Antioxidačný systém tvoria telu vlastné enzýmy (napr. superoxid-dismutáza, kataláza, glutatión peroxidáza, tioredoxín reduktáza). Úlohu antioxidantov však plnia aj ne-enzýmové molekuly, napr. vitamín C (kyselina askorbová), vitamín E, karotenoidy, flavonoidy, koenzým Q, melatonín, minerál selén…
Úlohou anti-oxidačného systému je udržiavať rovnováhu medzi tvorbou a zneškodňovaním voľných radikálov (reaktívneho kyslíka). Ak je tvorba reaktívneho kyslíka väčšia ako jeho odstraňovanie, vzniká stav označovaný ako OXIDAČNÝ STRES. Tento stav je veľmi nebezpečný, pretože voľné radikály majú na bunky veľmi deštrukčný vplyv.
Oxidačný stres vzniká, ak naše anti-oxidačné systémy nefungujú dobre (napr. mutácie antioxidačných enzýmov, pôsobenie toxínov) alebo máme malý príjem prírodných anti-oxidantov v strave. Výkonnosť našich antioxidačných systémov klesá aj s vekom.
Viaceré vedecké štúdie naznačujú, že strava resp. spôsob stravovania môže byť mocným nástrojom v boji s oxidačným stresom. Bolo dokázané, že diéta (=stravovanie) s vysokým obsahom zeleniny a ovocia má významný ochranný účinok pred mnohými ochoreniami, predovšetkým kardiovaskulárnymi a rakovinou. Za tento účinok sú v ovocí a zelenine primárne zodpovedné antioxidanty.
Syntetické antioxidanty, odporúčané farmaceutickým priemyslom, sa ukazujú byť ako neúčinné, neposkytujú dostatočnú ochranu pred oxidačným stresom, oxidačným poškodením a nemajú preukázateľný vplyv na dĺžku života.
Conti, V., Izzo, V., Corbi, G., Russomanno, G., Manzo, V., De Lise, F., … & Filippelli, A. (2016). Antioxidant Supplementation in the Treatment of Aging-Associated Diseases. Frontiers in pharmacology, 7.
Gülçin, I. (2012). Antioxidant activity of food constituents: an overview.Archives of toxicology, 86(3), 345-391.
Poljsak, B. „Strategies for reducing or preventing the generation of oxidative stress.“ Oxidative Medicine and Cellular Longevity 2011 (2011).
Rahal, A., Kumar, A., Singh, V., Yadav, B., Tiwari, R., Chakraborty, S., & Dhama, K. (2014). Oxidative stress, prooxidants, and antioxidants: the interplay. BioMed research international, 2014.