Kyslík potrebujeme k životu. Viete však, že je aj príčinou nášho starnutia a pôvodcom chronických chorôb? Znie to ako nezmysel? Možno áno, ale s trochou nadsázky je to pravda.
Naše telo je stále vystavené množstvu biologických a environmentálnych faktorov – strava, znečistenie, UV žiarenie, ionizujúce žiarenie, lieky, pesticídy atď. S týmito „stresormi“ sa musíme nejakým spôsobom vysporiadať, aby sme zostali zdraví a produktívni.
V posledných desaťročiach prudko vzrástol počet chronických ochorení, ktoré sa pripisujú nezdravému životnému štýlu. Hlavnú úlohu pri vzniku a rozvoji týchto ochorení zohráva oxidačný stres – nerovnováha v našom tele na molekulovej úrovni, ktorá má však ďalekosiahle dôsledky na naše zdravie!
Prečo sa máme trápiť nejakým oxidačným stresom?
Pretože naše telo je jediné miesto, kde musíme žiť. Možno vám nezáleží na dlhovekosti či kráse. Zdravie a dobrá kondícia sú však nevyhnutným predpokladom, aby sme mohli žiť život podľa svojich predstáv a plnohodnotne, nech už sú naše hodnoty akékoľvek.
Pojem oxidačný stres možno mnohým veľa nehovorí. Dáva sa však do súvisu s množstvom závažných chorôb, ktoré negatívne ovplyvňujú kvalitu nášho života, napríklad:
Človek je tvor „aeróbny“, teda dýcha kyslík (na úrovni tela aj na bunkovej úrovni v dýchacom reťazci). Kyslík sa zúčastňuje mnohých chemických reakcií v našom tele. Jednoducho – potrebujeme ho k prežitiu. Vedeli ste však, že práve proces dýchania na bunkovej úrovni vytvára často spomínané voľné radikály alebo dokonca peroxid vodíka? Voľné radikály je pojem, ktorý poznajú najmä ženy, ktoré trápi starnutie pleti.
Voľné radikály, peroxid vodíka a iné príbuzné molekuly sú tzv. reaktívne formy kyslíka (v ďalšom texte označované len ako voľné radikály, hoci nie všetky sú po chemickej stránke radikálmi).
Voľné radikály sú vo svojej podstate chemicky nestabilné, a preto „agresívne„. Okamžite napádajú (oxidujú) molekuly vo svojom okolí, čím ich menia, poškodzujú a tieto molekuly následne nemôžu v našom organizme plniť svoju funkciu. Môžu tak vznikať až reťazové reakcie, t.j. zmeny sa šíria ako domino efekt.
Voľné radikály spôsobujú poškodenie základných bunkových biomolekúl – nukleových kyselín, lipidov, proteínov, nenasýtených mastných kyselín a polysacharidov.
Chemicky pozmenené molekuly následne nedokážu plniť svoje funkcie, čo vedie k poškodzovaniu bunkových funkcií, bunkových štruktúr, tkanív a orgánov. Tieto zmeny sú príčinou starnutia a vzniku rôznych chorôb, vrátane rakoviny.
Možno to bude znieť prekvapivo, ale voľné radikály nie sú nevyhnutne nepriateľ. Zapájajú sa totiž do rôznych bunkových procesov. Reaktívne formy kyslíka majú svoju úlohu napr. pri týchto procesoch:
Keďže naše telo voľné radikály potrebuje a súčasne pôsobia deštrukčne, bunky majú dômyselný regulačný systém, označovaný ako anti-oxidanty. Tieto anti-oxidanty udržiavajú množstvo voľných radikálov a všeobecne reaktívneho kyslíka na požadovanej nízkej úrovni.
Antioxidačný systém tvoria telu vlastné enzýmy, ako sú superoxid-dismutáza, kataláza, glutatión peroxidáza, tioredoxín reduktáza.
Úlohu antioxidantov však plnia aj ne-enzýmové molekuly, napríklad vitamín C (12 najlepších zdrojov vitamínu C nájdete v tomto článku), vitamín E, karotenoidy, flavonoidy, koenzým Q10, melatonín či minerál selén.
Úlohou anti-oxidačného systému je udržiavať rovnováhu medzi tvorbou a zneškodňovaním voľných radikálov (reaktívneho kyslíka).
Ak je tvorba reaktívneho kyslíka väčšia ako jeho odstraňovanie, vzniká oxidačný stres. Tento stav nerovnováhy, kedy vzniká viac voľných radikálov / reaktívnych foriem kyslíka ako telo potrebuje, je veľmi nebezpečný, pretože voľné radikály majú na bunky veľmi deštrukčný vplyv.
Oxidačný stres vzniká, ak naše anti-oxidačné systémy nefungujú dobre (napr. mutácie antioxidačných enzýmov, pôsobenie toxínov) alebo máme malý príjem prírodných anti-oxidantov v strave. Výkonnosť našich antioxidačných systémov klesá aj s vekom.
Viaceré vedecké štúdie naznačujú, že strava resp. spôsob stravovania môže byť mocným nástrojom v boji s oxidačným stresom. Bolo dokázané, že diéta (=stravovanie) s vysokým obsahom zeleniny a ovocia má významný ochranný účinok pred mnohými ochoreniami, predovšetkým kardiovaskulárnymi a rakovinou. Za tento účinok sú v ovocí a zelenine primárne zodpovedné antioxidanty.
Pokiaľ je reč o vráskach a ich prevencii, okrem vnútorného užívania majú antioxidanty význam aj pri topickej aplikácii, teda ako súčasť kozmetiky. Antioxidačný potenciál vykazuje množstvo prírodných extraktov resp. molekúl / fytochemikálií. Patria sem napríklad:
Zabúdať netreba ani na pozitívny efekt kolagénu, a to pri vnútornom aj vonkajšom použití. Viac o kolagéne v tomto článku.
Conti, V., Izzo, V., Corbi, G., Russomanno, G., Manzo, V., De Lise, F., … & Filippelli, A. (2016). Antioxidant Supplementation in the Treatment of Aging-Associated Diseases. Frontiers in pharmacology, 7.
Gülçin, I. (2012). Antioxidant activity of food constituents: an overview.Archives of toxicology, 86(3), 345-391.
Poljsak, B. „Strategies for reducing or preventing the generation of oxidative stress.“ Oxidative Medicine and Cellular Longevity 2011 (2011).
Rahal, A., Kumar, A., Singh, V., Yadav, B., Tiwari, R., Chakraborty, S., & Dhama, K. (2014). Oxidative stress, prooxidants, and antioxidants: the interplay. BioMed research international, 2014.