
Toto tvrdenie počúvam pravidelne. Domáce hydroláty vraj vydržia dlhšie, sú silnejšie, čistejšie a baktérie v nich nerastú. Viem, odkiaľ táto predstava pochádza. A viem aj to, že je nesprávna.
Roky som pracovala vo výskume s mikroorganizmami a jedna vec je istá: naši mikroskopickí (ne)priatelia sú veľmi nenároční. Žijú aj tam, kde by ste ich nečakali.
Napríklad v ľade pri teplotách pod bodom mrazu, presnejšie v kapsách so slanou kvapalnou vodou. Prosperujú aj na morskom dne pri obrovskom tlaku a teplotách nad 100 °C.
Osobne som odoberala vzorky zo soľanky pri Prešove, čo je voda takmer desaťnásobne slanšia ako morská. Voda, ktorá by vás doslova dehydrovala. A predsa sme z nej izolovali celé spektrum mikrobiálnych druhov1, 2, 3.
Prečo vám to hovorím? Pretože ľudia, ktorí tvrdia, že ich hydrolát je sterilný a bez baktérií, zrejme nikdy nepracovali s mikroorganizmami.

Z aparatúry vychádza hydrolát teoreticky sterilný. Dúfajme, že aj prakticky. Tento stav je však dočasný. Akonáhle s ním začnete manipulovať, otvoríte fľašu, prelejete obsah alebo odoberáte čo i len časť pipetou, vnesiete tam mikroorganizmy. Vždy.
Zvyšných 0,05 % obsahu hydrolátu tvorí zmes rozpustených organických látok. Prchavé zlúčeniny, ktoré sa pri destilácii uvoľnili z rastlinného materiálu a parou preniesli do destilátu. Pre baktérie je to bufet. Veľmi skromný, no postačujúci4.
Áno, sú. Napríklad fenoly a aldehydy narúšajú bakteriálne membrány, poškodzujú bunkovú stenu a interferujú s enzymatickými procesmi. V dostatočnej koncentrácii dokážu rast baktérií výrazne spomaliť5.
No kľúčové je slovné spojenie “v dostatočnej koncentrácii”. V hydrolátoch sú tieto antimikrobiálne látky prítomné v množstvách, ktoré nestačia na spoľahlivú mikrobiologickú stabilitu. A výskum to potvrdzuje.
Tieto zistenia priniesli aj francúzski vedci6, ktorí skúmali hydroláty z pomarančových kvetov a ruže damascénskej. Ukázalo sa, že kontaminované hydroláty obsahovali až 10 miliónov bakteriálnych buniek na mililiter, a to aj pri chladničkových teplotách okolo 5 °C. Medzi najčastejšími nájdenými baktériami boli rody Pseudomonas a Burkholderia, teda gramnegatívne baktérie s prirodzenou odolnosťou voči mnohým antimikrobiálnym látkam.

Úprimná odpoveď: väčšinou nespoznáte.
Zákal sa objaví niekedy, no nie vždy. Organických látok je v aromatickej vode málo, takže baktérie rastú pomaly a vizuálne zmeny nemusia byť zreteľné.
Hydrolát môže byť stále číry, stále dobre voňať a napriek tomu obsahovať baktérie v počtoch, o ktorých radšej nechcete vedieť.
Tvrdiť, že váš ročný hydrolát je stále dobrý, pretože vyzerá dobre, je podobné ako tvrdiť, že vzduch je čistý, pretože ho nevidíte.
Ďalšie články o destlilovaní rastlín:
Toto nie je výzva na sterilizáciu hydrolátov varom ani na pridávanie konzervantov. Je to len apel na realistický pohľad. Trvanlivosť hydrolátov nie je neobmedzená a závisí od teploty skladovania, typu obalu a hodnoty pH. Nízke teploty mikrobiálny rast spomaľujú, no nezastavujú ho úplne7.
Komerčné hydroláty sa po otvorení odporúča skladovať v chladničke a spotrebovať do troch až šiestich mesiacov. Táto hranica nie je marketingový trik. Je to konzervatívny odhad, ktorý zohľadňuje práve mikrobiologickú stabilitu.
Hydrolát starší ako šesť mesiacov nepatrí na otvorené rany, do očí ani na sliznicu nosa. Nebude vyslovene nebezpečný, no pravdepodobnosť problému rastie s časom a doma to vizuálne ani čuchom nemáte ako posúdiť.

Destilácia bylín – MINI inštruktážne video
Výrobu vlastného esenciálneho oleja a hydrolátu zvládne každý – aj vy!
Hydrolát je vodný roztok. Krásny, aromatický, hodnotný. A zároveň mimoriadne náchylný na mikrobiálnu kontamináciu, ktorú nevidíte.
Domáca výroba tento fakt nemení, skôr naopak. Pridáva do rovnice ručnú manipuláciu, bežné podmienky plnenia, a teda reálnu pravdepodobnosť kontaminácie vašou osobou . Rok starý hydrolát, ktorý vyzerá dobre, je stále rok starý hydrolát.