Význam kvetov pre človeka: Prečo milujeme modré kvety s ostrými kontúrami?

Sú súčasťou našich záhrad, domácností, dekorácií aj umenia. Kvety nás sprevádzajú životom a ľudia ich považujú za krásne naprieč kultúrami. Význam kvetov pre človeka presahuje estetiku a siaha až k našim evolučným koreňom. Akú farbu či tvar obdivujeme najviac? Česká štúdia¹ prináša zaujímavé pohľady na reč kvetov a vysvetľuje, prečo nás niektoré vlastnosti priťahujú silnejšie než iné.

Fytofília – náš pradávny vzťah ku kvetom

Ľudská láska ku kvetom, odborne nazývaná fytofília, nie je len módnym výstrelkom. Význam kvetov pre človeka potvrdzujú aj vedecké zistenia. Vieme, že ich prítomnosť nám zlepšuje náladu, znižuje stres, podporuje sústredenie a dokonca urýchľuje zotavenie po operáciách. 

Kvety dávame ako darčeky, pestujeme ich na záhradách a zobrazujeme na šperkoch či obrazoch. No prekvapivo málo vieme o tom, čo presne robí niektoré kvety príťažlivejšími než iné. Výskumníci z Českej republiky² sa rozhodli toto tajomstvo odhaliť pomocou teórií a hypotéz z evolučnej estetiky, ktoré skúmajú evolučné základy našich estetických preferencií.

Ako štúdia analyzovala význam kvetov pre človeka

Tím vedcov vytvoril online prieskum, v ktorom viac ako 2000 respondentov hodnotilo krásu 52 rôznych kvetov s rozmanitými tvarmi a farbami. Stimuly pozostávali z fotografií kvetov na neutrálnom čiernom pozadí. 

Každý kvet bol prezentovaný v dvoch verziách – farebnej a sépiovo tónovanej (bez farby). Štúdia sa zamerala na niekoľko kľúčových vlastností kvetov:

• farba (dominantná farba kvetu)
• tvar (vrátane prototypickosti a komplexnosti)
• symetria (radiálna alebo bilaterálna)
• ostrosť kontúr (zaoblené vs. ostré)

Respondenti hodnotili krásu, prototypickosť (nakoľko kvet zodpovedá všeobecnej predstave o „typickom“ kvete) a komplexnosť kvetov na šesťbodovej škále.

Ktoré farby kvetov najviac milujeme?

Kvety kedysi umožňovali komunikovať zložité emócie a odkazy. Výber konkrétneho druhu či farby mohol niesť posolstvo lásky, obdivu, žiarlivosti alebo rozlúčky. Reč kvetov má pôvod v rôznych kultúrach, no najvýraznejšie sa rozvinula v Európe počas 18. a 19. storočia. Najväčšiu obľubu si získala v Anglicku počas viktoriánskej éry³, kde sa stala súčasťou každodennej spoločenskej etikety.

Hoci dnes jazyk kvetov používame len zriedka, naša citlivosť na ich vzhľad pretrváva a naznačuje, že význam kvetov pre človeka siaha ďaleko za hranice estetiky. Vedci sa preto rozhodli zistiť, ktoré odtiene vnímame ako najkrajšie a prečo nás niektoré priťahujú viac než iné.

Prvým významným zistením bolo, že farebné kvety boli všeobecne hodnotené ako krajšie než ich sépiové verzie. To naznačuje, že farba zohráva dôležitú úlohu v našom vnímaní krásy kvetov.

Čo sa týka konkrétnych farieb, výsledky boli prekvapivé. Najobľúbenejšou farbou kvetov bola jednoznačne modrá, nasledovaná fialovou a ružovou. 

Biela farba nevykazovala významný vplyv na hodnotenie krásy v porovnaní so sépiovou verziou. Najmenej obľúbená bola žltá farba – žlté kvety boli dokonca hodnotené horšie ako ich sépiové verzie.

Prečo vôbec uprednostňujeme určité farby kvetov? Hoci si to neuvedomujeme, svoju rolu tu zrejme stále zohráva evolučne podmienený význam kvetov pre človeka. V dávnej minulosti totiž ich vlastnosti pomáhali našim predkom rozpoznať prostredie vhodné na prežitie:

• zelená a modrá farba mohli signalizovať bohaté a bezpečné prostredie – bujnú vegetáciu, dostatok vody alebo čisté nebo. 
• hnedá alebo žltá farba sa mohli evolučne spájať s neúrodnou pôdou, suchom, odumretou vegetáciou alebo výkalmi. Na druhej strane, jedlé ovocie a orechy sú často žlté alebo hnedé, takže v tomto kontexte sa táto hypotéza javí ako pochybná.

Tvar je kráľ: ako silueta kvetu ovplyvňuje vnímanie jeho krásy

Mozog má rád poriadok. Esteticky nás priťahujú veci, ktoré vieme rýchlo rozpoznať a zaradiť. Príliš chaotické alebo komplexné objekty nás unavujú, príliš jednoduché zas nudia.

Ako to bolo s kvetmi? Farba síce pritiahne pozornosť, no práve tvar rozhoduje o tom, či sa nám niečo skutočne zapáči. Výskum ukázal, že za najkrajšie boli považované tzv. prototypické kvety – symetrické, jednoduché a okamžite rozpoznateľné. Inými slovami, tvary, ktoré náš mozog nemusí dlho lúštiť. 

V hodnotení krásy jednoznačne dominovali kvety s radiálnou symetriou, teda s viacerými osami súmernosti. Typickým príkladom sú margaréty alebo sedmokrásky, ktoré pôsobia harmonicky a “usporiadane” z každého uhla pohľadu.

Naopak, bilaterálne symetrické štruktúry boli menej obľúbené. Ide o formy, ktoré majú len jednu os symetrie, napríklad orchidey či kosatce. Autori štúdie pripomínajú, že táto forma symetrie sa bežne vyskytuje u ľudí a zvierat, čo môže v našej mysli vyvolávať zvláštne asociácie.

„Keď sme sa niektorých hodnotiteľov pýtali na kvetinové podnety, často opisovali bilaterálne symetrické kvety ako hrozivé a bizarné. Pripomínali im otvorené ústa, hadie hlavy a dokonca aj mimozemšťanov,“ píše sa v štúdii.

Prekvapivo, kvety s ostrými kontúrami boli vnímané ako krajšie než tie so zaoblenými okrajmi. To je v rozpore s doterajšími predstavami, že ľudia prirodzene preferujú mäkké a oblé tvary. Výsledky naznačujú, že pri hodnotení krásy môžu ostré línie pôsobiť esteticky príťažlivejšie. Možno preto, že zvýrazňujú štruktúru a kontrast.

Prototypickosť: prečo milujeme „typické“ kvety

Niektoré tvary sa nám páčia viac než iné a dôvod môže byť prekvapivo praktický. Podľa teórie plynulosti spracovania dávame prednosť objektom, ktoré vieme rýchlo a bez námahy rozpoznať či zaradiť. Náš mozog má rád, keď ide všetko hladko.

Táto schopnosť bola evolučne výhodná, pretože nám umožňovala rýchlo zhodnotiť, čo je bezpečné a čo potenciálne nebezpečné. V chaotickom svete prírody sa počítala každá sekunda.

Radiálne symetrické kvety, ktoré patria medzi najprototypickejšie, sú pre náš mozog jednoduchšie na spracovanie. Pôsobia usporiadane a známo, čo zvyšuje ich estetickú príťažlivosť.

Naopak, bilaterálne symetrické druhy často obsahujú zlúčené kvetné časti, výrazné trojrozmerné prvky a zložitejšie detaily. Práve tieto vlastnosti sťažujú ich rýchle rozpoznanie a náš mozog ich preto môže vyhodnotiť ako menej krásne.

Čo nám to hovorí o ľudskom vnímaní krásy?

Ukazuje sa, že naše vnímanie krásy kvetov nie je len o osobnom vkuse. Táto štúdia ponúka ďalší dôkaz, že estetické preferencie majú hlbšie korene a odrážajú evolučne formovaný význam kvetov pre človeka.

Naznačuje to, že ľudská myseľ nehodnotí len to, čo sa jej páči, ale aj to, čo bolo v minulosti užitočné či bezpečné. Krása sa tak môže zakladať na prežití.

Autori štúdie odporúčajú, aby sa budúce výskumy zamerali aj na skutočné kvety, nielen fotografie. Priamy kontakt a interakcia s prostredím totiž môžu ovplyvniť naše rozpoznávanie aj samotné hodnotenie.

Tieto poznatky sa dajú využiť nielen v záhradníctve a floristike, ale aj v dizajne verejných priestorov či terapii prostredníctvom prírody. Môžu prispieť k hlbšiemu porozumeniu tomu, prečo nás rastliny priťahujú a akú úlohu zohráva krása vo vzťahu medzi človekom a prírodou. Nabudúce, keď sa pristavíte pri kytici, spomeňte si, že vaša voľba modrého, symetrického kvetu s ostrými líniami nie je len estetická, ale biologicky zakorenená.

1. https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC4906640/
2. https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC4906640/
3. https://www.euppublishing.com/doi/abs/10.3366/vic.2013.0129