Ako voňajú múmie? Mumifikácia očami vedcov a nosom „čuchačov“

vôňa múmií - zaujímavosti o mumifikacii v egypte

Keď sa povie múmia, väčšina z nás si predstaví zabalené telá v múzejných vitrínach alebo scény z hororových filmov. No zamysleli ste sa niekedy, ako tieto dávne pozostatky voňajú? Možno to znie morbídne, no konzervatéri uvádzajú, že zápach egyptských mumifikovaných tiel je v skutočnosti príjemný. A práve túto skutočnosť sa rozhodli preskúmať vedci z Univerzity v Ľubľane a ďalších inštitúcií¹. Čo prezradili aromatické molekuly tancujúce vo vzduchu okolo fascinujúcich pozostatkov dávnej civilizácie?

Obsah článku

Mumifikácia v Egypte

Starovekí Egypťania verili, že zachovanie tela je kľúčové pre úspešný prechod duše do posmrtného života. Pachy slúžili ako indikátor čistoty alebo skazy tela. Príjemná aróma bola spájaná s božstvom, zatiaľčo zápach znamenal rozklad a smrť.

Na dosiahnutie príjemnej vône tela a zabránenie jeho rozkladu sa používali zložité postupy. Proces balzamovania mŕtvych zahŕňal odstránenie vnútorných orgánov, dehydratáciu tela pomocou natronu (zmes sodných solí) a následné zabalenie tela do plátna. Detailný postup nájdete v závere tohto článku.

Okrem toho sa na telo a do výplní dutín aplikovali rôzne prírodné aromatické látky a rastlinné výťažky, ako sú živice, oleje, koreniny, kvety, vosky a tuky. Tie zabezpečovali nielen konzerváciu, ochranu pred baktériami a hmyzom, ale aj príjemnú vôňu tela.

Mumifikácia bola spočiatku výsadou kráľovských rodín, neskôr sa stala dostupnejšou pre väčšinu populácie. Sociálna hierarchia sa odrážala v kvalite pohrebných praktík, pričom faraóni a elita dostávali najdrahšiu a najkvalitnejšiu mumifikáciu. Každé obdobie a každá dielňa pritom uplatňovali mierne odlišné recepty a postupy.

Napriek dlhému obdobiu, počas ktorého sa mumifikácia praktizovala (takmer 4000 rokov), presné recepty staroegyptských mumifikačných balzamov zostávajú záhadou. Staroveké písomnosti síce opisujú rituály mumifikácie, no zložky samotných zmesí menujú len zriedka.

Inovatívny výskum múmií cez aromatické molekuly

Až donedávna sa pri skúmaní múmií kládol dôraz najmä na vizuálne znaky, výbavu hrobky či chemické zloženie tkanív. V posledných desaťročiach sa začali vo väčšej miere využívať moderné neinvazívne zobrazovacie metódy (napr. CT, MRI), ktoré umožňujú detailnejšie študovať vnútornú štruktúru múmií bez poškodenia vzácnych exemplárov².

No výskumníci sa tentoraz rozhodli pozrieť na staroegyptské pozostatky cez úplne inú optiku – čuchovú. Čuch býva v archeológii často prehliadaný, no práve vonné molekuly môžu byť kľúčom k pochopeniu starovekých techník konzervácie. Prelomový prístup vedcov otvára dvere k novému spôsobu, ako čítať históriu – nielen očami a hmatom, ale aj nosom.

Abeceda múmií: Základné pojmy a kontext

Aby sme lepšie pochopili význam tejto štúdie, poďme si najprv vysvetliť niekoľko základných pojmov:

mumifikácia bol zložitý pohrebný rituál starých Egypťanov, ktorý mal zachovať telo pre posmrtný život. Zahŕňal odstránenie vnútorných orgánov, vysušenie tela pomocou natrónu (prírodnej soli) a následné ošetrenie rôznymi olejmi, voskami a balzamami³.
prchavé organické zlúčeniny (VOCs) sú chemické látky (silice, esenciálne oleje), ktoré sa ľahko odparujú pri izbovej teplote. Práve tieto zlúčeniny vytvárajú vône, ktoré môžeme cítiť.
GC-MS-O (plynová chromatografia-hmotnostná spektrometria-olfaktometria) je sofistikovaná analytická technika, ktorá umožňuje nielen identifikovať chemické zlúčeniny vo vzorke, ale aj zaznamenať, ako tieto zlúčeniny voňajú ľudskému nosu.
mikrobiologická kontaminácia je prítomnosť mikroorganizmov (baktérií, húb) na historických artefaktoch, ktorá môže spôsobiť ich degradáciu, ale tiež produkovať vlastné prchavé zlúčeniny.

Ako vedci skúmali vône staré tisícky rokov

Metodika výskumu vône múmií pripomínala prácu špičkových parfumérov, kombinovanú s forenznou vedou. Analyzovali sa vône z deviatich múmií (označených M1 až M9) z rôznych období egyptskej histórie.

Výskumníci kombinovali senzorické analýzy s plynovou chromatografiou-hmotnostnou spektrometriou-olfaktometriou (GC-MS-O), mikrobiologickou analýzou a historickým výskumom.

Ako pri každom dobrom detektívnom príbehu, aj tu išlo o hľadanie stôp, len namiesto odtlačkov prstov sa sledovali molekuly vo vzduchu, ktoré môžu rozpovedať príbeh starý tisícky rokov.

Aby sa dal výskum vôbec uskutočniť, bolo potrebné získať vzorky vzduchu zo sarkofágov bez toho, aby došlo k narušeniu samotných múmií. To vedci vyriešili zavedením tenkej trubice.

mumifikacia v starom Egypte — Zdroj: Prevzaté z Paolin et al. (2025). Journal of the American Chemical Society, licencia CC BY 4.0.

Následne prišla na rad senzorická analýza, kedy vyškolení „čuchači“ opísali vône ako „drevitú“, „sladkú“ či „korenistú“. Zároveň sa pomocou technológie GC-MS-O analyzovali prchavé zlúčeniny vo vzduchu okolo múmií.

Mikrobiologická analýza skúmala prítomnosť baktérií a plesní, ktoré by mohli prispievať k celkovému pachového profilu. Výskumníci tiež preskúmali historické záznamy o konzerváciách a ošetreniach múmií proti škodcom.

„Kombinovanie týchto rôznych metód nám umožnilo získať komplexný obraz o tom, čo prispieva k vôni múmií,“ vysvetľujú autori štúdie. Tento multidisciplinárny prístup je ako skladanie puzzle, kde každý kúsok prispieva k celkovému obrazu.

Vôňa múmií ako časová kapsula

Vedci identifikovali štyri hlavné skupiny prchavých látok:

pôvodné balzamovacie materiály – zlúčeniny zo živíc, olejov a balzamov, napríklad cinnamaldehyd zo škorice.
konzervačné látky z modernej doby – stopy po neskorších zásahoch rastlinnými olejmi.
syntetické pesticídy – chemikálie použité pri ochrane múmií pred škodcami.
produkty mikrobiologickej aktivity – pachy vznikajúce v dôsledku prítomnosti húb a baktérií.

Zaujímavé je, že napriek rozdielom v intenzite vône, väčšina múmií voňala veľmi podobne. Prevládali tóny dreva, korenia a jemnej sladkosti, čo naznačuje, že balzamovacie postupy ostali pomerne konzistentné aj v priebehu storočí.

Výskum zároveň potvrdil, že aj po tisíckach rokov možno zachytiť chemické stopy pôvodných aromatických látok, ktoré sa v múmiách uchovali ako tiché svedectvo minulosti.

Praktické využitie pre múzeá a budúci výskum

Výsledky tejto štúdie naznačujú, že vôňa môže byť rovnako cenným historickým zdrojom ako obraz či text. Pochopenie pachového profilu múmií pomáha nielen lepšie zachovať tieto vzácne artefakty, ale aj porozumieť starovekým technikám balzamovania.

Vedci plánujú rozšíriť svoj výskum aj na ďalšie múmie a historické artefakty a vytvoriť databázu historických vôní. Bude raz možné rekonštruovať vône z rôznych historických období a doslova ovoniavať minulosť?

Dodatok – Ako prebiehala mumifikácia v Egypte – postup

Proces mumifikácie patril medzi najdôležitejšie rituály starovekého Egypta. Kvalitne prevedená mumifikácia bola viacstupňový postup, ktorého cieľom bolo zachovať telo pred rozkladom a pripraviť ho na posmrtný život.

Celý proces trval približne 70 dní a prebiehal v dvoch fázach. Prvá polovica času bola venovaná vysušovaniu a konzervácii tela, druhá polovica aplikácii balzamovacích látok a zabaleniu do plátna ⁴^, ⁵^, ⁶^, ⁷^, ⁸^, ⁹:

Čistenie tela – zosnulého najprv očistili, aby odstránili nečistoty a pripravili telo na ďalšie kroky.
Odstránenie mozgu (excerebrácia) – mozog sa odstraňoval cez nosné dutiny. Najprv ho pomocou špeciálnych nástrojov rozrušili do tekutej konzistencie a následne sa vypúšťal von z lebky, pričom telo bolo naklonené hlavou nadol, aby procesu pomohla gravitácia.
Odstránenie vnútorných orgánov (eviscerácia) – vnútorné orgány ako pľúca, žalúdok a črevá sa vybrali cez otvorenú brušnú dutinu. Srdce sa však často ponechávalo, keďže malo náboženský význam.
Dehydratácia tela pomocou natronu – telo bolo vysušené a konzervované v zmesi nazývanej natron, čo je prírodná soľná zmes, obsahujúca uhličitan sodný, hydrogenuhličitan sodný, chlorid a síran sodný. Tento krok trval približne 40 dní a zabezpečoval odstránenie vlhkosti, ktorá by inak spôsobovala rozklad.
Plnenie telesných dutín – po vysušení boli telesné dutiny naplnené rôznymi materiálmi, ako sú živice, látky, balzamy alebo látky na zachovanie prirodzenej formy tela a zabránenie jeho kolapsu.
Nanášanie aromatických a konzervačných látok – telo následne natierali prírodnými olejmi, živicami, myrhou a ďalšími aromatickými látkami, ktoré slúžili na ochranu pred baktériami, hmyzom, a zároveň dodávali príjemnú vôňu.
Modelovanie chýbajúcich častí tela – ak niektoré časti tela chýbali alebo boli poškodené, boli nahradené umelými náhradami, aby sa zachovala celistvosť.
Zavinovanie tela do plátna – nakoniec bolo telo starostlivo obviazané plátnami z ľanu, často vrstvenými a impregnovanými živicami, aby sa zabezpečila ochrana a stabilita múmie.
Pridanie amuletov a dekorácií – počas zavíjania sa medzi vrstvy plátna vkladali amulety, šperky, masky a iné ozdoby, ktoré mali magický a ochranný význam pre posmrtný život.
Rituály a pohrebné obrady – celý proces bol sprevádzaný náboženskými rituálmi, vrátane známeho „rituálu otvorenia úst“, ktorý mal zosnulému umožniť prijímať potravu a komunikovať v posmrtnom živote.

Zdroje

Štítky: história

RNDr. Mária Piknová, PhD.

Komentáre